ÚVOD O OBCI História

História

ZväčšiťZmenšiť

KostolTento vidiek bol obývaný ešte niekoľko tisícročí pred naším letopočtom: prekvitala tu bukovohorská kultúra neolitu, o ktorej svedčia vykopávky – keramika želiezovského a lengyelského typu. V chotári Balogu nad Ipľom sa našli predmety z doby bronzovej a urnové polia, patriace k pilinskej kultúre. Dedina sa spomína po prvý raz v listine Ondreja II. z roku 1232 v podobe Bolug. Usadlosť, ktorá bola majetkom kráľa, podľa menovanej listiny pripojená k zvolenskému panstvu.

V súpise pápežských desiatkov v roku 1332 – 1337 sa meno obce objavuje v podobe Belek. Predkovia rodiny Baloghy, Oszláriovci, dostali roku 375 balocký majetok ako dar. Pôvod rodiny možno odvodiť až do dôb Bela IV. Imrich Baloghy, niekdajší podžupan hontianskej župy (1839 – 1842), bol tiež majiteľom starobylého balockého majetku v Hontianskej župe, no tento majetok spolu so synom predali. Majetok Baloghyovcov sa neskôr dostal do rúk Aladára Huszára. Dal v dedine postaviť peknú klasicistickú kúriu, ktorú však do dnešných dní podstatne prestavali. Neskôr ju aj s hospodárstvo prevzal do prenájmu námorný dôstojník Lazar Kazy a po ňom Simon Róth. Dedina figuruje aj v portálnych súpisoch z tureckých dôb, v súpise z roku 1715 sú zaznamenaní 8 poddaní s pozemkom a 3 želiari, ktorí mali domy.

Zo správy I. Palugyaia ml. z roku 1855 sa dozvedáme, že väčšia časť chotára Balogu bola ornicou. V roku 1865 mala obec 491 obyvateľov. V obci boli 2 panské, 12 želiarských a 4 židovské želiarske domy a okrem nich aj byt pre učiteľa. V roku 1893 mala obec 578 obyvateľov, z toho 570 Maďarov, 3 Nemcov a 5 Slovákov. Dnes tam žije 860 obyvateľov, 93,68 % z nich je maďarskej národnosti (97,97 % katolíckeho vyznania). V obci je 231 obytných domov.

V roku 1903 založili Úverové a spotrebné družstvo, ktoré malo 102 členov a 135 obchodných častí. Veľké rodiny, žijúce na poddanských pozemkoch v Balogu nad Ipľom, zostali spolu až do dvadsiatych rokov 20. storočia, na niektorých miestach až do skončenia druhej svetovej vojny. Obyvatelia boli dobre známi na okolí chovom registrovaných švajčiarskych druhov dobytka, s ktorým chodievali aj na výstavy. Obec bola riadnym členom Hontianskej hospodárskej jednoty. V obci pestovali aj konope a zeleninu. Konope spracúvali po domácky a výrobky speňažili v mestách na severe. Pre domácu potrebu plietla väčšina mužov vŕbové košiny, ušaté koše a ošítky. V dedine sa aj rybárčilo, ale nie z povolania. Obec mala aj svojho pastiera kráv a pastiera svíň.

Významní rodáci obce
Dezider Baloghy – narodil sa v roku 1843 v Balogu nad Ipľom. Bol známym publicistom, archivárom a osobnosťou verejného života. Publikoval v odborných periodikách. Známym sa stal svojimi prácami z oblasti literatúry, jazykovedy a historiografie. Výsledok svojej bádateľskej práce 650 jazykovedných poznámok a kuriozít poslal akadémii vied a Jánovi Aranyovi.

Ľudovít Varga – narodený v roku 1942 v Balogu nad Ipľom. Výtvarný umelec a grafik. Hlavnou oblasťou jeho tvorivých záujmov je kresba a grafika. Ilustroval mnoho pekných tunajších maďarských kníh. Pripravil linoryty významných osobností tohto vidieka. Jeho socha Školáčka je umiestnená na dvore základnej školy.

Erb obce

Erb Vlajka

 

KONTAKTY

Obecný úrad Balognad Ipľom Balog nad Ipľom 75
99 111 Balog nad Ipľom
Slovenská republika

Telefon: +421/47-48-85-117
Fax: +421/47-48-85-131
Email: info@balognadiplom.sk