Historické pozadie obce Balog nad Ipľom
Obec Balog nad Ipľom má bohatú históriu, ktorá sa datuje do obdobia niekoľkých tisícročí pred naším letopočtom. Na tomto území sa rozvíjala bukovohorská kultúra neolitu, čo dokladajú archeologické nálezy, ako je keramika želiezovského a lengyelského typu. V chotári obce boli objavené predmety z doby bronzovej a urnové polia, ktoré patrili k pilinskej kultúre.
Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z listiny kráľa Ondreja II. z roku 1232, kde sa uvádza pod názvom Bolug. Podľa tejto listiny sa usadlosť, ktorá bola kráľovským majetkom, stala súčasťou zvolenského panstva.
V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337 sa obec spomína pod názvom Belek. Predkovia rodiny Baloghy, Oszláriovci, získali balocký majetok ako dar v roku 375. Pôvod rodiny siaha až do čias Bela IV. Imrich Baloghy, bývalý podžupan Hontianskej župy (1839 – 1842), bol vlastníkom historického balockého majetku v Hontianskej župe, ktorý predal spolu so synom. Neskôr prešiel tento majetok do rúk Aladára Huszára, ktorý dal postaviť v dedine krásnu klasicistickú kúriu, ktorá bola od tých čias podstatne prestavaná. Následne ju prevzal do prenájmu námorný dôstojník Lazar Kazy a po ňom Simon Róth.
Dedina sa tiež objavuje v portálnych súpisoch z tureckých čias; v súpise z roku 1715 sú zaznamenaní štyria poddaní s pozemkami a traja želiari, ktorí vlastnili domy.
Zo správy I. Palugyaia ml. z roku 1855 vieme, že väčšinu chotára Balogu tvorila orná pôda. V roku 1865 mala obec 491 obyvateľov. V obci sa nachádzali dva panské domy, dvanásť želiarskych a štyri židovské želiarske domy, ako aj byt pre učiteľa. V roku 1893 sa počet obyvateľov zvýšil na 578, z čoho 570 bolo Maďarov, traja Nemci a piati Slováci. Dnes v obci žije 860 obyvateľov, z ktorých 93,68 % je maďarskej národnosti (97,97 % katolíckeho vyznania). Obec má 231 obytných domov.
V roku 1903 bolo založené Úverové a spotrebné družstvo, ktoré malo 102 členov a 135 obchodných častí. Veľké rodiny žijúce na poddanských pozemkoch v Balogu nad Ipľom zostali pokope až do dvadsiatych rokov 20. storočia, niekde dokonca až do konca druhej svetovej vojny. Obyvatelia obce sa preslávili chovom registrovaných švajčiarskych plemien dobytka, s ktorým sa zúčastňovali aj na výstavách. Obec bola riadnym členom Hontianskej hospodárskej jednoty. V obci sa pestovalo aj konope a zelenina. Konope sa spracúvalo domácim spôsobom, pričom výrobky sa predávali v mestách na severe. Väčšina mužov sa zaoberala plietím vŕbových košov a iných textilných výrobkov pre domácu potrebu. Rybárčenie bolo v dedine bežné, avšak nie ako zamestnanie. Obec mala svojho pastiera kráv a pastiera svíň.
Významní rodáci obce
Dezider Baloghy, narodený v roku 1843 v Balogu nad Ipľom, bol známy publicista, archivár a osobnosť verejného života. Publikoval v odborných periodikách a stal sa známym svojimi prácami z oblasti literatúry, jazykovedy a historiografie. Svojich 650 jazykovedných poznámok a kuriozít poslal na Akadémiu vied a Jánovi Aranyovi.
Ľudovít Varga, narodený v roku 1942 v Balogu nad Ipľom, bol výtvarný umelec a grafik. Hlavnou oblasťou jeho záujmov bola kresba a grafika. Ilustroval množstvo pekných tunajších maďarských kníh a pripravil linoryty významných osobností z tohto regiónu. Jeho socha „Školáčka“ je umiestnená na dvore základnej školy.